Odmietanie prsníka – prečo k nemu dochádza a ako situáciu zvládnuť

Autor: Patrícia Brňová, Laktačná poradkyňa Materna Vita, o.z.

Odmietanie prsníka je situácia, ktorá môže prekvapiť každú mamičku – bez ohľadu na to, či dojčí krátko alebo už niekoľko mesiacov.

Bábätko, ktoré sa doteraz prisávalo ochotne, zrazu prsník odmieta, odvracia hlavu, plače alebo sa prisaje iba na chvíľku.

Takéto obdobie vie byť emočne náročné – pre bábätko aj pre matku. Dôležité je vedieť, že vo väčšine prípadov je tento problém riešiteľný a nie je to nevyhnutný koniec dojčenia (WHO, 2023).

Ako rozpoznať odmietanie prsníka

Odmietanie môže mať rôzne formy – nie vždy ide o úplné neprisávanie.

Medzi typické prejavy patria:

bábätko sa odvracia od prsníka a hlasno plače
prisaje sa, ale po pár ťahoch sa pustí a protestuje
dojčí sa len v spánku alebo pri prebúdzaní
„bojuje“ pri prsníku – kope, máva rukami, napína telo
dojčenie je veľmi krátke alebo neefektívne

Je dôležité odlíšiť odmietanie prsníka od situácie, keď má bábätko jednoducho menšiu potrebu sať (napr. po príkrmoch alebo pri vyššom kalorickom príjme), čo je prirodzené vo vývoji (Lawrence & Lawrence, 2016).

Prečo bábätko odmieta prsník

Odmietanie prsníka nie je „rozmar“. Ide o signál, že bábätko zažíva nejaký diskomfort, zmenu alebo prekážku (Mohrbacher, 2020).

Príčiny sa dajú rozdeliť do troch hlavných skupín:

Fyzické a zdravotné príčiny

Upchatý nos alebo nádcha – bábätko nemôže dýchať nosom a sanie je preň nepríjemné (La Leche League International, 2024).
Bolesť v ústach – afty, soor (kvasinková infekcia), poranenie ďasna.
Rast zúbkov – citlivosť ďasien znižuje ochotu sať (Lawrence & Lawrence, 2016).
Infekcia ucha – pri saní sa mení tlak v uchu, čo spôsobuje bolesť.
Napäté alebo preplnené prsia – bradavka je plochá, prisatie náročné (Mohrbacher, 2020).
Rýchly alebo pomalý tok mlieka – bábätko sa buď dusí, alebo musí veľmi ťahať (Kent et al., 2012).
Reflux a tráviace ťažkosti – sanie môže vyvolávať nepríjemné pocity.

Zmeny v dojčení a prostredí

Používanie cumlíka alebo fľaše – iný spôsob sania môže spôsobiť tzv. nipple confusion (čiže zmätenosť na prsníku) (ABM Protocol #3, 2017).
Znížený počet dojčení – menej ponúk = menší záujem.
Náhla zmena polohy, miesta alebo dojčiacej rutiny.
Silné rušivé podnety – hluk, svetlo, nové prostredie (La Leche League International, 2024).
Zmena chute mlieka – pri ovulácii, menštruácii, tehotenstve alebo po výraznej zmene stravy mamy (Mohrbacher, 2020).

Psychické a vývinové faktory

„Dojčenský štrajk“ – bábätko z ničoho nič odmieta prsník po stresovom zážitku (Mohrbacher, 2020).
Rozptyľovanie – u bábätiek okolo 4–8 mesiacov je záujem o okolie taký silný, že zabúdajú sať (Lawrence & Lawrence, 2016).
Separácia od mamy – návrat do práce, hospitalizácia dieťaťa.
Citlivá reakcia na náladu mamy – stres a frustrácia môžu ovplyvniť ochotu sať (WHO, 2023).

Príbehy mamičiek, ktoré to zvládli

Príbeh maminky Nikolety - dlhodobý štrajk od 3 mesiacov

„U nás začal štrajk okolo 3. mesiaca a trval skoro do roka. Dostali sme sa až do takého štádia, že bol ochotný sa kojiť iba doma v posteli, potichu, na pravej strane. Stalo sa, že sme boli preč z domu a on bol schopný 5 hodín si ani necucnúť, lebo sa za nič na svete nechcel nikde nakojiť. Bola som zúfalá, ale odhodlaná vydržať, lebo mlieka bolo na rozdávanie.

S odstupom času si uvedomujem, aká som bola v permanentnom strese a panike, či má dosť, či nebude chudnúť… Okolo 10.–11. mesiaca sa to zlomilo a z môjho dieťaťa sa stal „malý ceckoš“, ktorý sa kojil až do 2 rokov. Extrémne som si potom užívala uspávanie dojčením – túžila som po tom od jeho narodenia, ale dopriate mi bolo až rok po.“ 🙏🏻

💡 Odborný komentár:

Takéto dlhodobé obdobia odmietania môžu byť kombináciou viacerých faktorov – zvýšená citlivosť na prostredie, silné reakcie na podnety, ale aj individuálny temperament dieťaťa (Mohrbacher, 2020).

Výskum ukazuje, že niektoré bábätká potrebujú pre dojčenie špecifické podmienky – ticho, známe prostredie a minimálne rušivé vplyvy (Lawrence & Lawrence, 2016).

V týchto prípadoch je kľúčové:

nechať dojčenie prebiehať tam a tak, ako je dieťa ochotné,
udržiavať tvorbu mlieka pravidelným dojčením alebo odsávaním,
minimalizovať stres matky (hoci je to veľmi náročné),
veriť, že keď dieťa potrebu dojčenia emočne „dozrie“, situácia sa môže úplne otočiť.

Dôležité je, že mama v príbehu nevzdala dojčenie, aj keď bolo náročné a obmedzujúce – a nakoniec si ho obaja naplno užili. To je krásny príklad, že aj dlhodobý štrajk sa nemusí skončiť predčasným odstavením.

Príbeh maminky Danky – Štrajk po vyriešení problémov s bradavkami

„Cca v troch mesiacoch, keď sme konečne vyriešili ranky na prsníkoch, sa mi malá zrazu nechcela kojiť. Strašne plakala a ja som mala pocit, že kojenie ukončím – aj muž už navrhoval kúpiť umelé mlieko, nech sa netrápim. Nakoniec som prišla na to, že len v polospánku je ochotná piť. Začala som ju teda kojiť na uspávanie, niekedy aj v krkolomných polohách a po ležiačky obrátene, lebo z jedného prsníka úplne odmietala.

Po cca 2–3 týždňoch štrajk skončil a aj prisávanie sa zlepšilo. Jediná „nevýhoda“ možno je, že sa chce odvtedy uspávať na prsníku – ale nevadí, zvykli sme si na našu rutinku. 😀“

💡 Odborný komentár:

Tento príbeh ukazuje, že odmietanie prsníka môže prísť aj po zlepšení predchádzajúcich problémov, napríklad po zahojení bolestivých bradaviek. U niektorých detí sa prisatie stáva opäť pohodlné len v určitých podmienkach – často v polospánku, keď sú uvoľnené a menej vnímajú okolie (La Leche League International, 2024).

Postupné obnovenie dojčenia a prispôsobenie sa potrebám dieťaťa (napr. zmena polohy či uprednostňovanie jedného prsníka) môže viesť k úplnému vyriešeniu problému. Zvyk uspávať sa na prsníku je pritom pre mnohé deti prirodzený spôsob regulácie a bezpečia (Mohrbacher, 2020).

Príbeh maminky Laury – dlhodobý boj a hľadanie fungujúceho riešenia

„Malý má teraz 14 mesiacov. Štrajk alebo teda problém s dojčením sme mali asi od 2 mesiacov (tak to nazvali laktačné poradkyne). Najskôr sme dali strihnúť uzdičky oboch jazykov – pre mňa hrozná skúsenosť – a vôbec to nepomohlo. Vystriedalo sa u nás asi päť laktačných poradkýň. Každá radila niečo iné – prikladať častejšie, nosiť, nedávať fľašu, cumlík, umelé mlieko.

Najhoršie bolo, že večer sa dojčiť odmietal, tak sme fungovali mesiac tak, že dostával večer fľašu s mojím mliekom – bolo dobre, až kým nezačal odmietať aj fľašu. Potom sme dojčili v polospánku, v nosiči… ale po čase to nefungovalo, tak sa dojčil pred spaním len v nosiči. Cievka u nás nehrozila – bol to vždy poriadny „hysák“, kým som ho dostala k prsníku. Striedalo sa obdobie, keď to šlo dobre, a potom zasa nie.

Dojčila som na fitlopte, na rukách, prechádzala som sa po byte – každý týždeň zabralo niečo iné. Až jedna poradkyňa mi poradila začať skôr s prikrmami. Keď mal 5,5 mesiaca, začali sme trošku a zrazu – zázrak – dojčenie nebolo ideálne, ale už to nebol teror a rev, ale relatívny pokoj.

Až keď mal malý 11 mesiacov, dočkala som sa toho, že prišiel sám a vypýtal si prsník. Teraz má 14 mesiacov a dojčí sa pred spaním – nie je to často, ale ja som šťastná, keď príde a vypýta si. A je mi úplne jedno, kde to je – naposledy to bolo na vyhliadkovej jazde vláčikom po meste, kde celú cestu nacucnutý užíval jazdu.

Máme ešte jednu zvláštnosť – odmieta dojčiť sa z oboch pŕs. Vždy si vyberie pravý, aj keď mu ponúknem ľavý – ten vezme len v noci alebo po obednom spánku, inak nehrozí.“

💡 Odborný komentár:

Tento príbeh krásne ukazuje, že odmietanie prsníka môže byť dlhodobé a premenlivé – obdobia, keď sa dojčenie darí, sa môžu striedať s obdobiami, keď dieťa potrebuje špecifické podmienky na prisatie (Mohrbacher, 2020).

Výskum potvrdzuje, že niektoré deti majú silné preferencie – napríklad pre určitú polohu, čas, či dokonca pre konkrétny prsník (Lawrence & Lawrence, 2016). To nemusí znamenať zdravotný problém, pokiaľ je rast a priberanie dieťaťa primerané (WHO, 2023).

Príbeh tiež ukazuje, že flexibilita mamy, skúšanie rôznych stratégií a trpezlivosť môžu viesť k úspechu aj po mnohých mesiacoch náročného obdobia.

Čo robiť, keď bábätko odmieta prsník

Kľúčom je pokoj, trpezlivosť a pozorovanie. Skúšaj tieto kroky:

Vytvor bezpečné a nerušené prostredie

Dojči v miestnosti s tlmeným svetlom a minimom hluku.
Skúšaj koža na kožu – mama hore bez, bábätko len v plienke pod dekou (WHO, 2023).
Udržuj telesný kontakt aj mimo dojčenia.

Ponúkaj prsník nenútene

Častejšie ponuky, bez nátlaku.
Dojčenie pri polospánku alebo počas prebúdzania.
Dojčenie v pohybe – pri chôdzi, hojdaní na fitlopte (La Leche League International, 2024).

Experimentuj s polohami

Pri bolestiach ucha – vzpriamená „koala“ poloha (vertikálna)
Pri rýchlom toku mlieka – poloha v ľahu na chrbte, bábätko na tebe.
Pri slabom toku – poloha „biological nurturing“ (prístup k dojčeniu, ktorý povzbudzuje matky, aby počas dojčenia zaujali uvoľnenú, polohu takmer v ľahu. Táto metóda využíva prirodzené reflexy dieťaťa na uľahčenie pohodlného a účinného prisatia, čím podporuje jednoduchšie a potenciálne dlhšie trvanie dojčenia. Je to vlastne poloha, v ktorej sa dojčia po pôrode pri zlatej hodinke) (Mohrbacher, 2020).

Skontroluj zdravotný stav

Ak máš podozrenie na zdravotný problém, navštív pediatra – včasné riešenie urýchli návrat k dojčeniu (Lawrence & Lawrence, 2016).

Udržuj laktáciu

Ak sa bábätko dočasne neprisáva, odsávaj každé 2–3 hodiny, aby sa tvorba mlieka zachovala (Kent et al., 2012).

Podávaj mlieko pohárikom, lyžičkou alebo suplementorom, aby si znížila riziko nipple confusion (ABM Protocol #3, 2017).

Ako predchádzať odmietaniu prsníka

Ponúkaj dojčenie na požiadanie, aj pri prvých signáloch hladu (WHO, 2023).
Minimalizuj cumlíky a fľaše v prvých týždňoch (ABM Protocol #3, 2017).
Dojči v pokojnom prostredí.
Dbaj na dobré prisatie – predídeš bolestiam a frustrácii.
Udržuj blízkosť – nosenie podporuje ochotu sať (La Leche League International, 2024).

Záver

Odmietanie prsníka je vo väčšine prípadov dočasné.

Vyžaduje si pochopenie príčiny, jemný prístup a často aj odbornú podporu.

Pamätaj, že dojčenie je nielen výživa, ale aj vzťah a bezpečie – a práve tieto dve veci bábätko od teba potrebuje najviac.

Zdroje

World Health Organization. (2023). Infant and young child feeding.
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/infant-and-young-child-feeding
La Leche League International. (2024). Refusal to Nurse.
https://www.llli.org/breastfeeding-info/refusal-nurse/
Academy of Breastfeeding Medicine. (2017). Protocol #3.
https://www.bfmed.org/protocols
Lawrence, R. M., & Lawrence, R. A. (2016). Breastfeeding: A Guide for the Medical Profession (8th ed.). Elsevier.
Mohrbacher, N. (2020). Breastfeeding Answers: A Guide for Helping Families. Praeclarus Press.
Kent, J. C., Prime, D. K., & Garbin, C. P. (2012). Principles for Maintaining or Increasing Breast Milk Production. Journal of Obstetric, Gynecologic, & Neonatal Nursing, 41(1), 114–121.
https://doi.org/10.1111/j.1552-6909.2011.01313.x