maternavita.sk
true
Maternavita

Separácia a psychika dieťaťa – čo môžeme urobiť inak?

Autor : Bc. Mária Stuchlik Kubalová, Laktačná poradkyňa a Poradkyňa nosenia detí

Prečo by sme mali o separačnej úzkosti hovoriť?

Možno si už zažila túto scénu: chceš odísť na WC alebo si naliať pohár vody, a v tej sekunde sa tvoj drobec rozplače, natiahne ruky a odmieta ťa pustiť. Možno si počula aj „veď ho rozmaznávaš, nechaj ho, nech si zvykne“.

Pravda je iná: to, čo sa deje, sa volá separačná úzkosť. A hoci je náročná, je to dôležitá súčasť zdravého vývinu dieťaťa.

Dieťa ti ňou hovorí: „Ty si môj bezpečný prístav. A ja ešte neviem, či sa vrátiš, keď odídeš.“

Čo je separačná úzkosť?

Separačná úzkosť je silná reakcia dieťaťa na odlúčenie od blízkej osoby – mamy, otca alebo iného primárneho opatrovateľa. Celá separačná úzkosť patrí k prirodzenému vývinovému procesu dieťaťa a vytvárania vzťahovej väzby.

Dieťa si v určitom veku začne uvedomovať, že ono a rodič nie sú jedno. Objaví tzv. „stálosť objektu“ – vie, že mama existuje, aj keď ju nevidí. Ale ešte si nie je isté, či sa naozaj vráti.

Výsledok? Plač, neistota, panika – aj keď ideš len na chvíľu preč.

Kedy sa separačná úzkosť objavuje?

Nie je to jednorazová epizóda. Separačná úzkosť prichádza vo vlnách v rôznych obdobiach vývinu:

  • 6–8 mesiacov – prvé veľké obdobie separačnej úzkosti. Dieťa sa začne báť cudzích ľudí, plače, keď mama odchádza z miestnosti.
  • 10–18 mesiacov – dieťa skúma svet, ale stále sa často vracia „dobíjať baterky“ k rodičovi. Odlúčenie znáša ťažko, aj keď ho necháš u známej osoby.
  • 2–3 roky – nástup do jaslí alebo škôlky. Dieťa rozumie, že odchádzaš, ale nechápe, prečo a na ako dlho. Plač pri rozlúčke je veľmi častý.
  • 3–5 rokov – separačná úzkosť sa môže objaviť znovu pri veľkých zmenách (nová škôlka, narodenie súrodenca, sťahovanie).
  • 6–7 rokov – začiatok školy môže byť spúšťačom novej formy úzkosti. Objavujú sa bolesti bruška či hlavy pred odchodom, odmietanie ísť bez rodiča.

Je úplne normálne, že sa separačná úzkosť opakuje. Dieťa ňou reaguje na nové životné situácie, ktoré ešte nevie spracovať.

Ako separačná úzkosť ovplyvňuje psychiku dieťaťa?

Separačná úzkosť je dvojsečná zbraň:

  • Na jednej strane je znakom zdravej väzby. Dieťa vie, kto je jeho bezpečná osoba.
  • Na druhej strane môže byť zdrojom veľkého stresu, ak dieťa nemá dostatočnú podporu alebo rodič reaguje nesprávne (napr. „nechaj ho, vyreve sa“).

Ak dieťa zažíva opakované odlúčenia bez uistenia, že sa rodič vracia, môže si vytvoriť neistú väzbu. Tá sa neskôr prejavuje v sebavedomí, dôvere v ľudí a schopnosti regulovať emócie.

A čo rodičia?

Separačná úzkosť nezaťažuje len deti, ale aj rodičov. Mnohé mamy opisujú pocity:

  • „Mám výčitky, že idem na chvíľu preč.“
  • „Je mi ťažko počúvať jeho plač, cítim sa, akoby som zlyhávala.“
  • „Keď začne, radšej nikam nejdem, lebo potom sa cítim aj tak ako tá najhoršia mama na svete.“

Dôležité je vedieť, že plač pri separácii nie je tvoja chyba. Naopak – znamená to, že tvoje dieťa má s tebou silné puto.

Čo môžeme urobiť inak? – Praktické tipy

  1. Buď bezpečná základňa

Dieťa potrebuje vedieť: „Mama odíde, ale vždy sa vráti.“
Pomáha krátke, jasné rozlúčenie namiesto potajomného odchodu.

  1. Začni malými krokmi

Najprv odíď na pár minút. Postupne čas odlúčenia predlžuj. Dieťa si tak zvyká bezpečne.

  1. Vytvor predvídateľnú rutinu

Opakované rituály (rovnaké uspávanie, rovnaká rozlúčka) dávajú dieťaťu pocit istoty.

  1. Skúšaj hru „kuk“

Hra na schovávačku učí dieťa, že keď niečo zmizne, môže sa objaviť späť.

  1. Používaj nosenie

Dieťa v nosiči cíti tvoj dych, vôňu a blízkosť. To mu pomáha budovať istotu, že mama tu je – aj keď okolie je preň nové.

  1. Rešpektuj jeho tempo

Niektoré deti zvládnu separáciu rýchlo, iné potrebujú mesiace. Nie je to súťaž.

  1. Nebojuj s emóciami

Plač nie je manipulácia. Je to spôsob, akým dieťa komunikuje strach. Buď pri ňom, objím ho, validuj jeho pocity.


Separačná úzkosť a spánok

Možno si si všimla, že dieťa sa budí častejšie, keď prechádza týmto obdobím. Prečo?

Pri prebudení zistí, že nie si pri ňom, a jeho mozog spustí alarm: „Mama zmizla, možno sa nevráti!“

Tipy:

  • Skús viac kontaktu (nosenie aj cez deň posilňuje pocit istoty).
  • Nočné dojčenie nie je rozmaznávanie – je to najrýchlejší spôsob, ako dať dieťaťu pocit bezpečia.
  • Striedajte sa s partnerom – aj keď dieťa plače viac, keď ho uspáva niekto iný, časom si zvykne.

Kedy vyhľadať odborníka?

Ak je separačná úzkosť veľmi intenzívna a zasahuje do bežného fungovania dieťaťa, je dobré spozornieť. Ak dieťa pri každom odlúčení zažíva panické záchvaty, nedokáže sa upokojiť ani po dlhšom čase, odmieta jesť či spať, alebo sa uňho objavujú fyzické príznaky ako napríklad časté bolesti bruška, vracanie či bolesti hlavy, môže ísť o signál, že potrebuje odbornú podporu.

V takejto situácii má zmysel obrátiť sa najskôr na pediatra, ktorý pozná zdravotný stav dieťaťa, alebo na detského psychológa, ktorý vie posúdiť, či ide o prirodzenú vývinovú fázu, alebo už o problém, ktorý si vyžaduje špeciálnu pomoc. Odborník vám môže ponúknuť konkrétne stratégie, ako dieťaťu uľahčiť odlúčenie a zároveň posilniť jeho pocit bezpečia.

Netreba sa obávať vyhľadať podporu – rovnako ako by sme šli k lekárovi s vysokou horúčkou, je prirodzené obrátiť sa na špecialistu aj v prípade, že psychické ťažkosti dieťaťa presahujú naše možnosti. Včasná pomoc môže zabrániť tomu, aby sa úzkosť ešte viac prehĺbila a negatívne ovplyvnila psychiku dieťaťa či fungovanie celej rodiny.


Zdroje: